Predaj umelych vianocnych stromcekov na Vianoce.

MESTÁ A OBCE SNP

Výročie SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA si pripomenie aj BANSKÁ BYSTRICA, kde vyšlahol plamen túžby po slobode a ktorá bola centrom SNP, BREZNO v ktorom bolo sídlo viacerých dôležitých vojenských a partizánskych útvarov a zariadení, ZVOLEN ako železnicný uzol a významné miesto leteckej cinnosti i desiatky miest a obcí uvedených okresov, ktorých obyvatelia sa zapojili do celonárodného ozbrojeného boja za slobodu, proti fašizmu.
Na nasledujúcich stránkach Vám chceme krátko priblížit vybrané mestá a obce revolucných povstaleckých dní roku 1944.

BANSKÁ BYSTRICA - Stala sa centrom príprav celonárodného ozbrojeného povstania a po jeho vypuknutí politickým a administratívnym strediskom. Pod politickým vedením Slovenskej národnej rady sa v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie - vojenský orgán pre prípravu SNP a riadenie konšpiracnej práce v armáde. 29. augusta 1944 vydal pplk. Golian armáde rozkaz postavit sa na odpor okupacným nemeckým jednotkám. V noci na 30. augusta vstúpili do mesta partizáni. 30.augusta 1944 o 11,00 hod. zacal z Banskej Bystrice vysielat Slobodný slovenský vysielac, vyzývajúci na odpor proti nemeckým okupacným vojskám. Po vyhlásení SNP v Slobodnom slovenskom vysielaci precítali dve proklamácie a to Proklamáciu Vojenského ústredia a Proklamáciu predsedníctva Ústredného národného výboru.
Banská Bystrica bola sídlom SNR, ktorá na svojom zasadnutí 1.septembra 1944 v budove Obchodnej komory vyhlásila Ceskoslovenskú republiku a mobilizáciu. Rozpustila fašistické strany a organizácie Slovenského štátu a zacala zriadovat orgány SNR - Predsedníctvo SNR, plénum SNR a povereníctva SNR. Slovenská národná rada sa stala vrcholným orgánom novej moci.
V Banskej Bystrici mal sídlo aj sekretariát Komunistickej strany Slovenska, ktorý už 2. septembra vydal vyhlásenie, v ktorom mobilizoval všetky vrstvy ludu, aby vstupovali do partizánskych jednotiek a do armády. Pocas SNP tu vychádzali viaceré casopisy - Pravda, Bojovník, Útok, Cas, Nové slovo, Hlas ludu. Zriadené bolo aj Frontové divadlo.
SNR tu zriadila 16. septembra 1944 Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. Jeho velitelom bol Karol Šmidke. 17. Septembra 1944 sa konal v Národnom dome zjednocovací zjazd Komunistickej strany Slovenska a Sociálno-demokratickej strany Slovenska za úcasti viac ako 700 delegátov. Na Zjazde boli prítomní aj zástupcovia dvanástich partizánskych skupín a clenovia zahranicných vojenských misií.
V Banskej Bystrici sídlila sovietska vojenská misia zabezpecujúca koordináciu akcií s Cervenou armádou, delegácia ceskoslovenskej emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia anglo-americkej vojenskej misie.
Hlavný stan Cerveného kríža sídliaci v Banskej Bystrici, organizoval lekársku a zdravotnícko-pomocnú službu pre potreby povstaleckých bojovníkov.
Banská Bystrica bola pocas SNP niekolkokrát bombardovaná. Pod tlakom presily fašistických vojsk museli povstalci 27.októbra 1944 mesto opustit. 30.10.1944 prezident Jozef Tiso verejne vyznamenal nacistických vojakov za to, že potlacili Povstanie, za to, že vraždili povstalcov i civilné obyvatelstvo - ženy, deti starcov. V meste bolo väznených okolo 2000 ludí. Gestapo spolu s príslušníkmi POHG sa postarali o likvidovanie zaistených strielaním v masových hroboch v okolí Banskej Bystrice. Zverskému vycínaniu urobili koniec jednotky Sovietskej armády, ktoré spolu s rumunskými vojskami 26. marca 1945 oslobodili Banskú Bystricu.
Mesto bolo vyznamenané Radom republiky, Radom SNP I. triedy.

BACÚCH - Do SNP sa obec zapojila ešte pre vyhlásením Povstania. K partizánom sa hlásilo asi 50 jej obcanov. Velká cast z nich sa zúcastnila v bojoch pri Telgárte. Obec bola oslobodená 21. marca 1945.

BADÍN - po prvých bojoch na povstaleckom území sa v Badíne v dnoch 18. až 20. októbra 1944 zreorganizovala 2. Ceskoslovenská paradesantná brigáda, ktorú ako súcast 1. cs. armádneho zboru prepravili zo Sovietskeho zväzu na Slovensko sovietskym dialkovým letectvom. V Badíne bola brigáda doplnená o vyše 800 vojakov a dôstojníkov z radov povstaleckej armády. Odtialto boli jednotky nasadené na najtažšie úseky povstaleckého frontu. Štáb brigády sídlil v Badíne až do prechodu povstalcov do hôr. Badín oslobodili 21. marca 1945. Pocas oslobodzovacích bojov tu padlo 102 sovietskych a 10 rumunských vojakov.

BALÁŽE - Obyvatelia obce sa aktívne zúcastnili SNP. Koncom roku 1944 a zaciatkom roku 1945 tu mali sídlo štáby partizánskych oddielov Pomstitel a partizánskej brigády Smrt fašizmu. V lesoch nedaleko obce bola v zemlankách partizánska nemocnica. Pokusy fašistov nemali úspech až do 19.marca.1945, ked obec vydrancovali a vypálili. Po oslobodení 26. marca 1945 ju znovu vybudovala mládež ako Stavbu národnej vdaky - prvá mládežnícka stavba na Slovensku. Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy, Duklianskou pamätnou medailou, Radom Cervenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

BENUŠ - So zbranou v ruke bojovali v case SNP všetci muži z obce. Partizáni boli organizovaní prevažne v partizánskej brigáde kpt. Nálepku. Po prechode povstalcov do hôr Benušania nadalej poskytovali pomoc partizánom, napriek nebezpeciu zrady domácich prisluhovacov fašistom. Obec bola oslobodená 31.1.1945.

BREZNO - Jedno z centier protifašistického odboja. Od leta 1944 miestni ilegálni pracovníci úzko spolupracovali s partizánskymi skupinami Jegorova a Bielika, ktorí operovali v okolí Brezna. V noci z 25. na 26. augusta.1944 partizánska brigáda Jánošík obsadila mesto a vojenská posádka sa pridala k partizánom. Kasárne sa stali dôležitým vyzbrojovacím strediskom. V Brezne bolo velitelstvo II. taktickej skupiny povstaleckej armády. Nemci obsadili mesto 25.10.1944. Tažké boje boli v okolí Dumbiera. V decembri 1944 zavraždili na Krticnej 31 osôb a v meste popravili troch partizánov.
Brezno bolo oslobodené 31.1.1945 vojakmi II. ukrajinského frontu. Vyznamenané je Radom Cervenej hviezdy a Pamätnou medailou k 20. výrociu SNP.

CIERNY BALOG - Nemci obsadili Cierny Balog koncom októbra a podnikali trestné výpravy proti partizánom do okolitých lesov. Zajali vyše 500 povstaleckých vojakov a asi 150 zavraždili priamo v horách. Fašisti vypálili rómsku osadu na Pustom a zavraždili 60 obcanov rómskeho pôvodu.
Obyvatelia Cierneho Balogu pomáhali budovat vysoko v horách partizánske základne, sklady, zemlanky, do ktorých úzkokolajkou vyvážali z Hronca zbrane, strelivo a potraviny. Velké hrdinstvo preukázali hlavane v dnoch 28. - 29. 1. 1945, ked spolu s partizánmi odrazili útoky fašistických jednotiek., ktoré sa pokúsili dobyt Cierny Balog. Fašistom sa podarilo 29.1.1945 preniknút do osady Krám, kde vypálili budovu lesnej správy. Cierny Balog však nedobyli. Obec s osadami /Dobroc, Fajtov, Janošovka, Komov, Krám, Medvedovo, Pustô, Vydrovo/ bola oslobodená 29.1.1945.

DOLNÁ LEHOTA - Po ústupe povstalcov do hôr obyvatelia Dolnej Lehoty zásobovali najmä potravinami príslušníkov 2. Cs. paradesantnej brigády, ktorá operovala v priestoroch Predajná - Mýto pod Dumbierom. 30. 11. 1944 fašistické jednotky prepadli v Krpácove štáb 2. cs. paradesantnej brigády. V boji padlo niekolko partizánov pluku mjr. Surkova. Obec bola oslobodená 21. 3.1945.

DOLNÝ HARMANEC - V Case SNP sa takmer všetci obcania Dolného Harmanca zapojili do ozbrojených bojov, bud ako povstaleckí vojaci, alebo ako partizáni. V obci mali svoju základnu jednotky 1.cs partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika. Padlým v SNP postavili pomník /socha partizána/.

DONOVALY - V noci z 29. Na 30. 8. 1944 dr. Vavro Šrobár so zástupcami Vojenského ústredia Mirkom Veselom, Ing. Milošom Markom a Milanom Veselom skoncipovali na Donovaloch Proklamáciu Vojenského ústredia na Slovensku a proklamáciu Predsedníctva Ústredného národného výboru, ktoré precítali v prvom vysielaní banskobystrického Slobodného slovenského vysielaca dna 30. 8. 1944. Po 24. Októbri 1944 sa na Donovaly postupne premiestnovali z Banskej Bystrice a okolia povstalecké vojenské a vládne orgány. Dna 27.10.1944 o 07,00 hod. ráno sa z Donovál ozval posledný raz Slobodný slovenský vysielac a v noci z 27. na 28.10.1944 sa v Športhoteli konalo posledné spolocné zasadnutie Predsedníctva SNR, vedenia KSS, velitelstva 1.cs. armády na Slovensku a velitelstva Hlavného štábu partizánskych oddielov. Rozhodlo sa tu o dalšom postupe v boji, ktorý mal pokracovat v horách až do príchodu Cervenej armády. Velitel povstaleckých vojsk gen. Rudolf Viest vydal na Donovaloch rozkaz o prechode všetkých vojenských skupín na partizánsky spôsob boja. Tento rozkaz sa však k jednotkám nedostal. Donovaly spolu s osadami/ Bully, Hanesy, Mistríky, Mišúty, Mociar, Polianka, Sliacany/ boli oslobodené 3.4.1945.

HARMANEC - V case SNP v Harmanci zriadili výcvikové stredisko pre povstalecké jednotky a sklady vojenského materiálu. Z Vrútok do Harmanca prestahovali intendancný sklad s celou posádkou. Od 1.9. do 9.10.1944 sa v Harmaneckých papiernach tlacil povstalecký denník Útok. Fašisti koncom marca 1945, ešte pred ústupom, demontovali znacnú cast strojového zariadenia papierne, ktoré chceli odviest do Nemecka. Zásluhou zamestnancov sa však podarilo znacnú cast strojov zachránit. Pocas ústupu fašisti znicili takmer všetky železnicné a cestné mosty a zapálili sklad dreva. Obec bola oslobodená 4.4.1945.

HELPA - V obci bola vyhlásená 28.8.1944 mobilizácia . Miestni obyvatelia vytvorili dve pešie a jednu gulometnú catu, ktoré odišli do boja k Telgártu. Ostatní obyvatelia dopravovali povstalcom potraviny, zbrane, lieky a pomáhali pri opevnovacích prácach. Velkú pomoc obcania Helpy poskytli polnej nemocnici, ktorá bola v penzióne.

HIADEL - Už pred vypuknutím SNP bolo v Hiadli výcvikové stredisko partizánov. Organizovali sa tu jednotky Jegorovovej brigády. V októbri 1944 boli nad Hiadlom vybudované vojenské sklady. Obcania pomáhali partizánom pri vynášaní zbraní a materiálu na Prašivú. V Hiadlovskom sedle Nemci v novembri 1944 povraždili 60 evakuantov a ranených partizánov. Obec bola oslobodená 22.3.1945 a bola vyznamenaná Radom Cervenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

HORNÁ LEHOTA - Obyvatelia sa zúcastnili aktívne SNP a podporovali partizánov v okolitých horách. Nedaleko obce prepadli Nemci 30.11.1944 štáb partizánskej brigády a partizánsku nemocnicu. Zastrelili 50 povstalcov. Tažké boje o oslobodenie obce trvali asi 5 týždnov. Obec bola oslobodená 21.3.1945.

HORNÉ PRŠANY - Väcšina mužov z obce sa prihlásila do povstaleckej armády. Chlapi pracovali na opevnovacích prácach pri Kremnicke, Rakytovciach a Vysocine. Držali stráž v priestore Banská Bystrica - Badín, aby mohli vcas upozornit partizánov na blížiace sa fašistické nebezpecenstvo. Nemci a POHG niekolkokrát zaútocili na partizánov, ale vdaka vcasnému varovaniu sa útoky skoncili neúspechom fašistov.V okolí Horných Pršian pôsobil v zime 1944 partizánsky oddiel V.A. Georgijevského, ktorý podmínovával cesty. Obec bola oslobodená 24.3.1945. Povstanie pripomína pomník SNP.

HRONEC - Pocas SNP bola v obci polná nemocnica. Fašisti pri ústupe znicili jeden z najstarších liatinových mostov v strednej Európe, vyrobený v miestnej továrni. Obec bola oslobodená 6. 3. 1945.

HRONSEK - po vysadení na letisku Tri Duby tu malo urcitý cas svoje sídlo velitelstvo 2.cs. paradesantnej brigády. Príslušníci brigády našli v Hronseku nielen prístrešie, ale aj všestrannú pomoc zo strany miestneho obyvatelstva. Obec bola oslobodená 21.3.1945.

KALIŠTIE - Obyvatelia obce aktívne spolupracovali s partizánmi, najmä so skupinami Morského a Morozova. Po potlacení povstania do hôr, tu našli útocište mnohí povstalci, ilegálni pracovníci, ako aj evakuované obyvatelstvo. K najväcšiemu boju tu došlo zaciatkom decembra 1944. Od konca decembra 1944 sa situácia znacne skomplikovala tým, že sa v obci rozšírila týfová epidémia. Vyžiadala si 27 obetí z radov domáceho obyvatelstva a velký pocet z radov madarských vojakov, ktorí sa pridali k partizánom. 17. marca 1945 partizáni opustili Kalištie, a na druhý den 18. marca 1945 fašistické vojská vtrhli do obce. Co sa dalo vyrabovali a obec vypálili. Obyvatelov polonahých z domov povyhánali, alebo na mieste postrielali, ba dokonca zaživa spálili v horiacich domoch. Z Kalištia zostali len kopy popola, dve drevenicky, malá kaplnka a cintorín. 34 ludských životov 36 vypálených domov. Po oslobodení obec nanovo nevybudovali, ale obyvatelia boli presídlení do okolitých obcí a na sídlisko Nové Kalištie v Banskej Bystrici. Zhorené základy domov zrekonštruovali a tam, kde sídlili partizánske štáby, umiestnili pamätné tabule. Priestor obce bol 27. februára 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

KORDÍKY - Po vyhlásení Povstania muži narukovali do partizánskych jednotiek Ernesta Bielika a Viktora Alexandrovica Karasjeava. Obcania Kordík pomáhali väcšinou pri kopaní zákopov a vynášaní streliva. V obci boli zriadené tri polné kuchyne, odkial nosili ženy jedlo v košoch, v kanvách a varniciach pre povstaleckých vojakov / jedna skupina do Kordického sedla chotárom až po Tablu, odtial ponad Úplaz na Flochovú, cez Urbánovu skalu až na Cremošné, druhá skupina cez Dolinku na Kordické sedlo a Plešinu/. Na pocest padlým v SNP bola na budove ZŠ odhalená pamätná tabula. Obec bola oslobodená 3.4.1945.

KOSTIVIARSKA - Nad Kostiviarskou na vrchu Laskomer sa nachádza budova rozhlasového vysielaca, ktorý v case SNP zohral významnú úlohu. 30. augusta 1944 prvýkrát zaznel z Banskej Bystrice hlas Slobodného slovenského vysielaca, ktorý veršami Sama Chalupku "Mor Ho !" , volal do boja proti fašizmu. Fašistické letectvo rozhlasový vysielac niekolkokrát bombardovalo a dna 2.9.1944 zasiahlo centrálne technické zariadenie. Redaktori pracovali s náhradným vojenským leteckým vysielacom. Na budove rozhlasu je umiestnená pamätná tabula.

KRÁLIKY - Mladí dobrovolníci sa zaradili do partizánskych jednotiek Michala Secanského, Alexeja Semionovica Jegorova a dalších. Obcania králik sa zúcastnili prerazenia Gorgeiho tunela, aby zaistili prechod povstaleckému delostrelectvu IV. tankovej skupiny a motorizovaným jednotkám. Nad Králikami v chate Makabi, mal bojové stanovisko velitel IV. tankovej skupiny pplk. M. Markus. Obec bola oslobodená 4.4.1945.

KREMNICKA - V protitankových zákopoch, ktoré boli vybudované pocas SNP v blízkosti obce na obranu centra SNP Banskej Bystrice, príslušníci Sicherheltspolizei, Sicherheltsdienstu, Gehelmestatspolizei, Einsatzkommanda 14 a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorých posilnovali príslušníci Domobrany od 5. novembra 1944 do 8. marca 1945 tým najbeštiálnejším spôsobom zavraždili 747 ludí, medzi ktorými bolo 211 žien a 58 detí vo veku od 2 týždnov do 16 rokov. Svoj hrob tu našlo do 600 rasovo prenasledovaných obcanov židovského pôvodu.
Prvé masové vraždenie v Kremnicke uskutocnili nacisti a gardisti 5.11.1944. V priebehu troch a pol hodín nacistickí a gardistickí kati usmrtili 108 osôb., ktoré okradli o cenné veci a potom ich nad okrajom protitankovej priekopy strelili do tyla. Další masaker Kremnicka zažila 20.11.1944. Medzi zavraždenými v tento den boli dvaja clenovia britskej vojenskej misie pri Velitelstve 1.cs. armády na Slovensku, Štefan Rice, vlastným menom Rafael Reisz a Adela Robinsonová, vlastným menom Chaviva Reiková, ktorí na Slovensko prišli v rámci operácie Amsterdam.
Kremnicka sa stala osudnou aj pre 6-tich francúzskych partizánov, ktorých nacistická gulka usmrtila 20.1. 1945. Poslednú masovú vraždu fašistickí hrdlorezi uskutocnili v Kremnicke 5. Januára 1945, kedy zavraždili 109 ludí - Pod Stránou.
Na mieste masových represálií postavili v roku 1949 podla návrhu Dušana Jurkovica pomník, ktorý spolu so slovami národného umelca Andreja Plávku pripomína všetkým, aby si vážili krvou vykúpenú slobodu. V roku 1995 bol židovským obetiam odhalený zvlášt pomník MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran u Izraela. Obec je vyznamenaná Radom Cervenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

LUBIETOVÁ - Pocas SNP tu bola nemocnica. Po ústupe povstania do hôr podnikali fašisti z Lubietovej výpady proti partizánom. Miestne obyvatelstvo napriek velkému nebezpecenstvu neprestalo spolupracovat a poskytovat partizánom velkú pomoc. 8.1.1945 tu verejne popravili štyroch partizánov. V blízkych horách pôsobili partizáni Jegorovej brigády. Obec bola oslobodená 21.3.1945.

LUCATÍN - Ešte pred vypuknutím povstania sa mnoho mužov hlásilo k partizánom. Ostatní obcania Lucatína pomáhali pri vynášaní zbraní a materiálu na Prašivú. Obec bola oslobodená 21.3.1945.

MALACHOV - Obyvatelia sa aktívne zapojili do SNP. 28.8.1944 vznikol partizánsky oddiel Dolina, do ktorého sa prihlásilo 26 mužov z Malachova. SNP sa zúcastnilo aj 104 povstaleckých vojakov. Ostatní obcania pomáhali pri budovaní protitankových prekážok v priestoroch Kremnicky. V roku 1958 bolo v Malachove - Dolná skala oznacené pamätné miesto, na ktorom pocas SNP havarovalo sovietske lietadlo a zahynula 6-clenná posádka.

MEDZIBROD - Pocas SNP tu bola polná nemocnica, tlaciaren, redakcia Pravdy a Casu. Obcania pomáhali hlavne pri zásobovaní partizánov potravinami. Potraviny zhromaždovali v dome Rudolfa Slosiarika. Pred Vianocami 1944 prišla do Medzibrodu špeciálna prepadová jednotka z fašistickej leteckej školy s cielom podnikat akcie proti partizánom. V dome R. Slosiarika zajali štyroch chlapov, kruto ich mucili a nakoniec zohavených na nepoznanie, pred ocami obyvatelov obesili. Velitela fašistickej posádky, ktorá tento hrozný cin spáchala zastrelili partizáni z Kalicenkovho oddielu. Obec bola oslobodená 23.3.1945.

MOŠTENICA - Od 10.septembra do 22. októbra 1944 bola v budove miestnej základnej školy partizánska nemocnica. Obyvatelia obce poskytovali povstalcom pomoc, hlavne pri vynášaní zbraní a streliva na Prašivú. 18. marca 1945 fašisti zavraždili v blízkosti obce 19 madarských antifašistov. Obec bola oslobodená 23.3.1945.

NEMECKÁ - Pamätné miesto z protifašistického odboja. Dna 20 augusta 1944 v popoludnajších hodinách anglo-americké bombardovacie lietadlá bombardovali rafinériu v Dubovej /miestna cast v nemeckej/, napriek tomu, že rafinéria mala byt zásobárnou pohonných hmôt pre SNP. V januári 1945 /od 5. do 11/ príslušníci Sicherheltspolizei, Sicherheltsdienstu, Gehelmestatspolizei, Einsatzkommanda 14 , ktorých posilnovali clenovia považskobystrického POHG beštiálnym spôsobom zavraždili do 900 obetí vo vápenke na okraji pri ceste do Ráztoky. Zastrelené ale i postrelené telá priamo padali do horiaceho vápna. Medzi popravenými boli domáci i zahranicní úcastníci SNP. Prevažnú cast však tvorili rasovo prenasledované osoby židovského pôvodu, hlavne ženy a deti. Vápenka sa stala osudnou aj pre sovietskych a francúzskych partizánov. Obec bola oslobodená 22.3.1945.

PODBREZOVÁ - Prítomnost partizánov v Podbrezovej uviedla 26. augusta 1944 do pohybu lavínu protifašistického odporu. V podbrezovských železiarnach sa vytvoril obranný výbor s cielom odovzdat závod do služieb odboja.. Do povstaleckej armády nastúpilo 784 a k partizánom 500 zamestnancov železiarní. Pocas SNP v závode vyrábali pre povstaleckú armádu mínomety, granáty, protitankové pušky, ako aj iný materiál / lopaty, polné kuchyne/.
15.10.1944 sa konala v Podbrezovej jedna z najdôležitejších politických udalostí SNP - konferencia závodných výborov, ktorej sa zúcastnilo vyše 200 delegátov zo 137 závodov oslobodeného a okupovaného Slovenska. Konferencia položila základy jednoty odborového hnutia.
V boji proti fašizmu v case SNP zahynulo 97 pracovníkov železiarní. V Podbrezovej, v parku pred závodom boli docasne uložené telesné pozostatky Jána Švermu, ktorý zahynul 10.11.1944 pocas prechodu cez Chabenec. Neskôr ich previezli do jeho rodiska / Mníchovo Hradište/.

PODKONICE - pocas SNP obec významne podporovala partizánsku nemocnicu v Moštenici, najmä potravinami a bieliznou. Dna 10.marca 1945 nemecké jednotky prepadli bunker Pod dolinkami v ktorom sa zdržiavalo 6 obyvatelov Podkoníc. Fašisti ich na mieste postrielali. Na pamätnom mieste v doline Smolenište je umiestnená pamätná tabula.

POHRONSKÝ BUKOVEC - V blízkom okolí vybudovali svoje základne partizánske jednotky M.Secanského. A. S. Jegorova a E. Bielika. V blízkosti obce si partizáni zriadili výcvikové stredisko, ktoré viedol Anatolij Dmitrievic Belov. Pocas prechodu do hôr, našli tu útocište aj vojenskí velitelia generál Rudolf Viest a generál Ján Golian. Fašisti sa obyvatelom obce za pomoc partizánom kruto pomstili. Obec vyrabovali a zapálili. Kopy popola a 35 zhorených rumovísk, to bola smutná bilancia fašistickej zlovôle.

POLOMKA - Masová úcast obyvatelov v SNP, ktorí bojovali hlavne v Telgárte. Velkú pomoc poskytovali partizánom civilní obyvatelia obce, obstarávali potraviny a pomáhali pri budovaní obranného postavenia. V chate pod Homôlkou sa usídlili aj príslušníci anglo-americkej vojenskej misie. 26. Decembra 1944 chatu prepadlo asi 300 Vlasovcov, ktorí clenov misie a cast povstaleckej jednotky zajali a chatu podpálili. Obec bola oslobodená 29. 1. 1945. Bola vyznamenaná Radom Cervenej hviezdy a Radom SNP II. triedy.

PONIKY - V novembri r. 1944 postrielal oddiel SS v chotári obce na Bôroví 131 obcanov židovského pôvodu. Obcania poskytovali partizánom prevažne polnohospodárske produkty. Obec s osadami bola oslobodená 23.3.1945.

PRIECHOD - Pred SNP tu bola vysadená Vorobjovova partizánska skupina. V blízkosti obce, v bývalej horárni na Píle pôsobil 1. Partizánsky oddiel brigády Smrt fašizmu, ktorý chránil prístupovú cestu do Balážov, od Slovenskej Lupce., Podkoníc a Seliec. 16.2.1945 sa tu odohral boj medzi partizánmi a Nemcami, obec Nemci vyrabovali a zapálili. Znacnú cast mužov z Priechodu zajali. Po roku 1945 bola znovu vybudovaná a vyznamenaná Radom SNP II. triedy.

SLOVENSKÁ LUPCA - Obyvatelia pomáhali partizánom a aktívne sa zapojili do SNP. Po ústupe z Turca sa tu reorganizovala 5. Tanková skupina povstaleckej armády. 24.decembra 1944 sa obec stala svedkom hrôzovlády a tyranie fašistických okupantov, ktorí pred evanjelickým kostolom na námestí obesili dvoch partizánov Juraja Majera z Povrazníka a Františka Mazúra zo Skalice. Dna 19.marca 1945 odvliekli fašisti zo Slovenskej Lupce takmer 600 mužov do zajateckých táborov v Nemecku. Obec bola oslobodená 25.3.1945 vojskami 2. Ukrajinského frontu a rumunskej armády.. Po oslobodení sa našli v chotári masové hroby.

STARÉ HORY - Sídlilo tu politické vedenie Jegorovovej brigády, ktoré vydávalo noviny Ceskoslovenský partizán. Nemecké lietadlá bombardovali 27.10.1944 ustupujúce povstalecké jednotky v Starohorskej doline a spôsobili im znacné straty. V zime 1944 -1945 operoval v tunajších horách partizánsky oddiel Pomstitel mjr. Morosova, ktorý tu vydával cyklostylovaný casopis Mor ho!. Na Krížnej bojoval partizánsky oddiel Jegorova. V marci 1945 zasypala lavína 15 partizánov. Obec bola vyznamenaná Radom Cervenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

ŠPANIA DOLINA - V obci sídlila partizánska skupina kpt. Jozefa Pristacha. Obyvatelia zásobovali partizánov potravinami, ubytovali ich vo svojich skromných príbytkoch. Pocas SNP bola v obci nemocnica pod vedením MUDr. Novej

ŠUMIAC - Väcšina mužov z obce aktívne bojovala v partizánskych skupinách a v povstaleckej armáde. Obyvatelia pomáhali partizánom, pod Královou holou mala v zime 1944 - 1945 zemlianky partizánska skupina Jánošík. Obec bola vyznamenaná Radom Cervenej hviezdy.

ŠVERMOVO - Po ústupe SNP do hôr sa tu zorganizovala povstalecká obrana. Nemci obec 5.septembra 1944 dobyli, vypálili /zhorelo 260 domov/ a zavraždili niekolko obcanov. Povstalci však obec dobyli spät a držali tu obranu až do 25.10.1944. Asi 200 obyvatelov obce sa dobrovolne chopilo zbrane a pomáhalo povstaleckým vojskám a partizánom. Boje pri Švermove patria medzi najúspešnejšie v SNP. Švermovo bolo oslobodené 27.1.1945 Sovietskou armádou. Po oslobodení bola obec znova vybudovaná, 11.6. 1948 premenovaná na Švermovo. Vyznamenaná je Radom SNP I. tr., Duklianskou pamätnou medailou, Radom Cervenej zástavy, Pamätnou medailou SNP.

TAJOV - Po vyhlásení SNP sa muži z obce hlásili k povstaleckej armáde, k partizánskym skupinám Ernesta Bielika a Alexeja Semionovica Jegorovova.. Zaciatkom októbra 1944 sa do Tajova presunul štáb IV. taktickej skupiny 1.cs. armády na Slovensku. Väcšinou tu boli rozmiestnené tylové jednotky pešieho práporu Kremen. Oslobodzovacie boje v apríli 1945 boli v chotári Tajova velmi urputné a vyžiadali si vela obetí. Na cintoríne v Tajove sú pochovaní okrem povstaleckých vojakov aj vojaci oslobodzovacej rumunskej armády. Tajov je rodiskom organizátora a velitela 2.cs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov Ladislava Kalinu.

TISOVEC - 29.8.1944 tu vznikol Revolucný národný výbor. Od 30.8.1944 vydával cyklostylovaný denník Zvesti Tisovskej posádky a svoj orgán Hlas Gemera . Od 1.10.1944 tu bola z Korytnice premiestnená polná nemocnica , v ktorej sa liecilo asi 700 ranených. Po ústupe povstalcov do hôr Nemci zavraždili 15 obcanov cigánskeho pôvodu a odvliekli 68 obcanov, prevažne žien a detí. Väcšina z nich zahynula. Na okolí pôsobil partizánsky zväzok Stalin. Tisovec bol oslobodený 30.1.1945 vojskami II. ukrajinského frontu a rumunskej armády. Mesto bolo vyznamenané Radom Cervenej hviezdy.

ULANKA - Pocas SNP tu boli povstalecké sklady. Na železnicnej trati Ulanka - Cremošné operoval povstalecký pancierový vlak Hurban. V zimných mesiacoch 1944 - 1945 partizáni brigád Smrt fašizmu a Pomstitel, ako aj oddielu Vpred uskutocnili v priestoroch Ulanky a hlavne na železnicnej trati mnohé bojové a diverzné akcie. Obyvatelia zásobovali partizánov potravinami, obuvou .V areáli železnicnej stanice je pamätník SNP s názvom Boj pokracuje v horách. Na budove železnicnej stanice je umiestnená pamätná tabula venovaná posádke pancierového vlaku. Pamätnú tabulu padlým v SNP odhalili v roku 1950.

VALCA - Obyvatelia podporovali partizánske skupiny, cast sa priamo zapojila do SNP. Pre pomoc partizánom vlasovci cast obce Brcná vypálili.

VLKANOVÁ - v prvých dnoch po vyhlásení SNP bola umiestnená cast trnavskej posádky, ktorá sa pridala k Povstaniu v pocte 200 vojakov. Po ich odchode sa do obce presunula cast príslušníkov 2.cs. paradesantnej brigády z Troch Dubov. Do povstaleckej armády sa prihlásilo 50 obcanov Vlkanovej.

ZÁVADKA NAD HRONOM - Obyvatelia poskytovali úcinnú pomoc partizánom hlavne v zimných mesiacoch - zásobovaním potravinami, liekmi, odevom. Obec bola oslobodená. 30.1.1945.

ZVOLEN - V období príprav i pocas SNP mal Zvolen význam ako železnicný uzol. Odborné vedomosti a technické možnosti zvolenských železniciarov boli využité na výrobu pancierových vlakov Štefánik, Hurban a Masaryk.
Na letisku Tri Duby, dnes letisko Sliac operovala Kombinovaná letka. Sem smerovali letecké transporty sovietskeho aj anglo-amerického letectva. Zo Zolnej a Troch Dubov operoval 1. cs,. stíhací letecký pluk ZSSR od 17.9. do 25.10. 1944.
Vo Zvolene bol umiestnený štáb a niektoré oddiely 2.cs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Tažké boje prebiehali v priestore Jalná, Hronská Dúbrava, Hronská Breznica, Železná Breznica, Budca.
Pocas generálnej ofenzívy okupacných vojsk v druhej polovici októbra 1944 postupoval SS-pluk Schill od Antola na Žibritov a Krupinu. Pri osade Šváb 18. októbra 1944 padlo 7 partizánov zväzku A. Nevský V obci Senohrad zvádzal protifašistický boj 5. oddiel 1.cs. partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika spolu s oddielom francúzskych partizánov.
V priestore Babiná, Pliešovce, Sása, Dobrá Niva bojovali jednotky III. taktickej skupiny 1.cs. armády na Slovensku, 2.cs paradesantnej brigády, partizánska brigáda kpt. J. Nálepku, 1.cs. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika, partizánsky zväzok A. Nevský, 2.cs. partizánska brigáda Za slobodu Slovanov a iné.
Cielom nemeckých jednotiek postupujúcich z troch strán bolo znicit povstalecké vojenské a partizánske sily v priestore Zvolena a pokracovat na Banskú Bystricu. Presila nepriatela donútila k ústupu do hôr Polany, Velkej Fatry a Nízkych Tatier. Zvolen bol obsadený okupantmi 26.10.1944. Odvetou za cinnost v odboji a protifašistickú cinnost bol krutý teror a represálie. Na židovskom cintoríne vo Zvolene fašisti povraždili 127 obetí, v lesíku v Kovácovej sa našlo 105 obetí, dalšie obete sa našli v hroboch pri Sekieri, Strážach, Krupine, Detve a inde.
Zvolen bol oslobodený 14.3.1945, oslobodzovali ho vojská 2. Ukrajinského frontu Cervenej armády, v rámci ktorých bojovali aj rumunské jednotky. Na cintoríne Sovietskej armády vo Zvolene je pochovaných 17 tisíc sovietskych vojakov a na cintoríne rumunskej armády vyše 11 tisíc rumunských vojakov.

Informácie a konkrétne údaje prevzaté z literatúry:
TURISTICKÝ SPRIEVODCA. Zita Janotková a kol. vydaného k 55. výrociu SNP
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. II. III. diel, Slovenská akadémia vied 1978.