Historický kalendár udalostí od 4. augusta do 31. augusta 1944 Zdieľať na Facebooku 4. august 1944
Delegácia SNR v zložení Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odletela do Moskvy s úlohou podať zahraničnému byru KSČ, ostatným čsl. predstaviteľom i sovietskej vláde informácie o prípravách a koncepcii protifašistického povstania na Slovensku a koordinovať povstaleckú akciu s velením Sovietskej armády.
5. august 1944
Pplk.gšt. Ján Golian vydal prvé základné dokumenty pre zápoľnú armádu: Osobitný rozkaz pre sústredenie a obranu priestorov posádok strategického trojuholníka Banská Bystrica - Brezno - Zvolen. Spravodajský rozkaz pre posádky zapojené do príprav ozbrojeného vystúpenia, v ktorom určil úlohy pre sústreďovanie správ o zámeroch, presunoch a sile nepriateľských jednotiek.
V noci z 5. na 6. augusta 1944
Na základni partizánskej skupiny P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych Tatrách bola vysadená 15-členná organizátorská partizánska skupina por. Ladislava Kalinu. Komisárom skupiny bol Peter Boršč, náčelníkom štábu Jevgenij Pavlovič Voľanskij. V skupine bolo 7 sovietskych partizánov a 8 Slovákov. Výsadku sa podarilo nadviazať kontakty s funkcionármi ilegálnej KSS v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči a s ďalšími liptovskými a tiež horehronskými ilegálnymi pracovníkmi.
7. august 1944
Na partizánskej základni P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych Tatrách bola vysadená 8-členná desantná organizátorská partizánska skupina, ktorej velil npor. Ernest Bielik. Politickým komisárom skupiny bol Jozef Mičudík, náčelníkom štábu Jakov Dmitrijevič Jermakov. V skupine boli 4 Slováci. Desant nadviazal kontakty s ilegálnymi pracovníkmi KSS a RNV v Ružomberku, Brezne a na Horehroní.
V noci zo 7. na 8. august 1944
V priestore Veľkej hole v Nízkych Tatrách na základni skupiny P. A. Veličku bola vysadená 22-členná desantná skupina kpt. Alekseja Semjonoviča Jegorova s politickým komisárom G. S. Myľnikovom, náčelníkom štábu Anatolijom Pavlovičom Ržeckým. V skupine boli 3 Slováci. Skupina nadviazala spojenie s odbojovými pracovníkmi v Brezne a Banskej Bystrici.
V priestore Veľkej hole na Veličkovej základni bola vysadená aj 8-členná desantná organizátorská partizánska skupina npor. Michala Sečanského s politickým komisárom Antonom Šagátom a náčelníkom štábu Petrom Jakovlevičom Chimičom. Štyria príslušníci desantu boli Slováci. Skupina nadviazala kontakty s obyvateľmi pohronských obcí a ilegálnou organizáciou KSS v Banskej Bystrici.
8. august 1944
Pod Prašivou sa uskutočnilo stretnutie Petra Aleksejeviča Veličku, veliteľa organizátorskej výsadkovej partizánskej skupiny s Viliamom Žingorom, organizátorom partizánskeho hnutia v Turci.
9. august 1944
MNO slovenskej armády vydalo rozkaz Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici na zorganizovanie rozsiahlejšej akcie na očistenie lesov Nízkych Tatier od partizánov.
10. august 1944
Začala sa rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil gen. Jozef Turanec. Akcia mala negatívny výsledok. Partizáni boli včas upozornení, aby sa z týchto priestorov stiahli. Prípadné stretnutie vojakov s partizánmi bolo priateľské, vojaci sa pridávali k partizánom, alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie terénu.
Štáb partizánskej skupiny E. Bielika vydal v dôsledku pripravovanej "čistky lesov" trestnými oddielmi slovenskej armády a žandárstva rozkaz k presunu skupiny do Bukoveckej doliny.
Komisár partizánskej skupiny M. Sečanského Anton Šagát spolu s ďalšími partizánmi tejto skupiny zišiel do obce Pohronský Bukovec, kde prehovoril k zhromaždeným obyvateľom obce.
11. august 1944
Ľudácka vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od nasledujúceho dňa stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov. Jeho realizáciu však nemal kto zabezpečiť, pretože nižšie články štátneho aparátu boli už rozložené.
Partizánska skupina A. S. Jegorova sa v dôsledku pripravovanej protipartizánskej trestnej expedície príslušníkov slovenskej armády a žandárstva do lesov Nízkych Tatier presunula na kótu 1 186 do Bukoveckej doliny.
12. august 1944
Partizánska organizátorská skupina Petra Aleksejeviča Veličku sa presunula z Prašivej do Kantorskej doliny v Turci. Tu sa rozrástla o domácich, českých, sovietskych a francúzskych dobrovoľníkov, takže vytváraním nových oddielov sa skupina postupne formovala na brigádu.
13. alebo 14. august 1944
Veliteľ desantu E. Bielik sa prostredníctvom Cyrila Demetera stretol v Kyslej doline s politickým poradcom veliteľa Vojenského ústredia SNR pplk. J. Goliana kpt. Milanom Polákom. Na stretnutí prerokovali dodávky zbraní, vojenského materiálu i finančnú podporu pre partizánov na Prašivej.
17. august 1944
A. S. Jegorov a A. P. Ržeckij osobne zabezpečili prevoz rozličných druhov potravín z nemeckého skladu vo Svätom Ondreji (dnes súčasť Brusna) do Bukoveckej doliny. Pri tejto akcii značnou mierou pomohli civilní zamestnanci skladu. Partizáni do Bukoveckej doliny odviezli asi 9 ton potravín.
V noci zo 17. na 18. augusta 1944
Veliteľ partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v Hiadeľskej doline stretol s mjr. Samuelom Sekurisom, veliteľom vojenskej posádky v Brezne a mjr. Júliusom Noskom, náčelníkom štábu Vojenského ústredia SNR pre prípravu SNP. Na stretnutí boli prerokované dodávky zbraní, streliva, šatstva i finančná pomoc partizánom.
Veliteľ partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v byte por. Majlinga v Banskej Bystrici stretol s pplk. Jánom Golianom, pplk. B. Manicom, mjr. A. Cyprichom a škpt. Š. Hanusom. Na stretnutí bol prítomný aj predseda ilegálneho OV KSS v Banskej Bystrici Michal Balko a jeho zástupca Ján Majling. Účastníci porady prerokovali dodávky zbraní, munície a šatstva pre partizánov z vojenských skladov. Prejednali koordináciu partizánskych a vojenských akcií a prechod vojenských posádok k partizánom.
18. august 1944
Velitelia partizánskych skupín M. Sečanský a A. S. Jegorov sa v Banskej Bystrici stretli s náčelníkom štábu Vojenského ústredia SNR pre prípravu povstania mjr. Júliusom Noskom. Na stretnutí sa dohodli o dodávke a množstve zbraní pre partizánov.
20. august 1944
Anglo-americké lietadlá 15. US Army Air Force zo základne v južnom Taliansku bombardovali rafinériu v Dubovej. Zničili sklady pohonných hmôt, s ktorými sa počítalo pre povstanie. Bombardovanie bolo uskutočnené i napriek tomu, že pplk.gšt. Ján Golian zaslal depešu do Londýna, v ktorej žiadal, aby Dubová a Podbrezová neboli bombardované.
Velenie partizánskej jednotky A. S. Jegorova organizovalo vynášanie zbraní a munície z vojenských skladov do partizánskeho tábora na Jasenské hole. Partizánom pomáhali obyvatelia obcí Hiadeľ, Moštenica, Medzibrod, Lučatín, Slovenská Ľupča, Pohronský Bukovec, Ondrej, Ľubietová, Šajba (dnes Strelníky), Povrazník, Poniky a i.
22. august 1944
K partizánom na Prašivej prešli dve roty slovenských vojakov z Kyslej vody aj s veliteľmi. Vojaci boli zadelení k partizánskym oddielom Alekseja Semjonoviča Jegorova, Ernesta Bielika a Michala Sečanského.
V noci z 22. na 23. august 1944
Velitelia spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský a E. Bielik sa v lese severne od Hiadľa stretli s mjr. Júliusom Noskom, náčelníkom štábu Vojenského ústredia pre prípravu povstania. Na porade boli prerokované dodávky zbraní pre partizánov. Major J. Nosko žiadal partizánov, aby oddialili aktívne vystupovanie. Partizánski velitelia s tým nesúhlasili.
V priestore Priechod-Baláže bola vysadená partizánska skupina Vorobjov.
23. august 1944
V Banskej Bystrici sa stretol pplk.gšt. Ján Golian s partizánskym veliteľom Aleksejom Semjonovičom Jegorovom. Rokovali o spolupráci a ďalších dodávkach zbraní z vojenských skladov.
Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici (veliteľ gen. Jozef Turanec) vydalo pre vojenské a politické orgány slovenského štátu obežník s pokynmi na vytvorenie vojenských asistenčných jednotiek proti partizánom.
24. august 1944
Pplk.gšt. Ján Golian, plk.gšt. Viliam Talský, mjr.gšt. Július Nosko a Ján Ševčík sa zišli na VPV v Banskej Bystrici a na základe správ plk.gšt. Viliama Talského o sústredení nemeckých divízií na južnej Morave prišli k záveru, že slovenská armáda vystúpi na odpor ak nemecké okupačné jednotky prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh po Štrbu a na juhu štátne hranice. Pplk.gšt. Ján Golian predpokladal, že okupácia sa začne z 26. augusta na 27. august alebo 28. august.
Veliteľ partizánskej jednotky Ernest Bielik prevzal od ilegálnej KSS v Banskej Bystrici 350 pušiek, 42 ľahkých guľometov, 25-30 debničiek granátov, strelivo a ďalší materiál.
25. august 1944
Pplk.gšt. Ján Golian na základe správ o sústreďovaní nemeckých vojsk na česko-nemeckých hraniciach vydal veliteľom posádok "osobitnú tajnú inštrukciu" pre prípad okupácie Slovenska nacistickými vojskami.
Náčelník štábu partizánskej jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova Anatolij Pavlovič Ržeckij sa stretol s odbojovým dôstojníkom mjr. Antonom Cyprichom, prednostom výzbrojného oddelenia VPV v Banskej Bystrici. Na základe dohody partizáni na Prašivej dostali 1.300 pušiek, 240 guľometov, 32.000 nábojov, 6.500 granátov a 100 pištolí.
Z organizátorskej partizánskej jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova bola sformovaná 1. čsl. partizánska brigáda J. V. Stalina.
26. august 1944
Plk.gšt. Viliam Kanák prevzal funkciu veliteľa brannej výchovy v Banskej Bystrici.
Jednotky určené pre obranu taktického trojuholníka zaujali na základe tajných inštrukcií pplk.gšt. Jána Goliana obranné priestory s ostrým strelivom. K večeru začali budovať opevnenie. Neobsadený zostal iba smer Žiar nad Hronom, pretože jednotku, ktorá bola na tento smer určená, držal na Pohroní gen. Jozef Turanec v akcii proti partizánom. K zásahu nemeckých jednotiek nedošlo, preto jednotky boli stiahnuté do kasární.
Velitelia Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský a E. Bielik sa na spoločnej porade v Liptovskej Lúžnej dohodli, že okrem Ružomberka a Brezna obsadia v noci z 28. na 29. august aj Banskú Bystricu.
27. august 1944
Na spoločnej porade ilegálnych pracovníkov KSS z Banskej Bystrice so štábom Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorova, E. Bielika a M. Sečanského došlo k rozdeleniu úloh zameraných na ochranu muničných skladov, vojenskej výzbroje a proviantu v priestore Zvolen a Banská Bystrica.
28. august 1944
Pplk.gšt. Ján Golian sa na VPV v Banskej Bystrici stretol s plk. Viliamom Talským a prerokoval s ním spôsob začiatku otvorených vojenských akcií. Zhodli sa v tom, že začiatok povstania určí plk.gšt. Viliam Talský po dohode a nadviazaní spojenia s Červenou armádou. Dohovorili sa i o druhom možnom variante, že začiatok povstania určí pplk. Ján Golian a plk. Viliam Talský sa s dvoma divíziami pridá.
Pplk. Ján Golian vydal rozkaz posádkovým veliteľstvám a posádkovým správam, zabezpečujúcim pohotovosť posádok v prípade nemeckého pokusu o okupáciu Slovenska.
Pplk. Branislav Manica z poverenia ilegálneho Vojenského ústredia vo večerných hodinách prišiel na štáb partizánskej brigády A. S. Jegorova do Hiadeľskej doliny, kde od A.P.Ržeckého, náčelníka štábu brigády, žiadal odklad partizánmi plánovaného obsadenia Banskej Bystrice. Po jeho odchode prišli za Ržeckým odbojoví pracovníci z Banskej Bystrice, ktorí obsadenie mesta urgovali a pripravili na 29. augusta 1944.
Príslušníci 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov obsadili Hájniky a Uľanku.
29. august 1944
Skupina vojakov na čele s npor. Štefanom Hanusom na príkaz pplk.gšt. Jána Goliana okolo 09.00 hod. zatkla neďaleko letiska Tri Duby gen. Jozefa Turanca. Hlavný veliteľ pozemných vojsk prišiel do Banskej Bystrice zabezpečiť poriadok. Odviezli ho do tábora Jegorovovej partizánskej brigády na Prašivej.
Pplk.gšt. Ján Golian na základe správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko okolo 10.00 hod. vyhlásil najvyšší stupeň bojovej pohotovosti všetkým vojenským posádkam podliehajúcim Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici.
Náčelník štábu partizánskej brigády Jánošík Jakov Dmitrijevič Jermakov nariadil veliteľom 2. roty, 3. roty a prieskumnej čaty uvedenej brigády, aby sa do 14.00 hod. spojili s partizánskou brigádou kpt. Jána Nálepku a 1. čs. partizánskou brigádou J. V. Stalina a aby spoločne s nimi začali obsadzovať Banskú Bystricu.
Velenie partizánskej brigády Jánošík (veliteľ npor. Ernest Bielik), partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku (veliteľ npor. Michal Sečanský) a 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina (veliteľ A. S. Jegorov) nadviazalo spojenie s náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici pplk. Jánom Golianom za účelom obsadenia Banskej Bystrice.
O 19.00 hod. na príkaz pplk.gšt. Jána Goliana boli na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici zatknutí germanofilskí dôstojníci plk. V. Kanák a plk. Ondrej Zverin.
Po rozhlasovom prejave gen. Ferdinanda Čatloša pplk.gšt. Ján Golian vydal telefonický rozkaz veliteľom posádok: "Začnite s vysťahovaním platí od 20.00 hod. dnešného dňa." Na druhý deň bol rozkaz potvrdený písomne. Začalo Slovenské národné povstanie.
Doplňovacie okresné veliteľstvo v Banskej Bystrici dostalo rozkaz povolať pre jednotky rozmiestnené v strategickom trojuholníku Banská Bystrica-Brezno-Zvolen do zbrane dva odvodné ročníky 1938 a 1939.
V prvých dňoch SNP sa do bojov proti nemeckým okupačným jednotkám zapojilo 18.000 vojakov a dôstojníkov slovenskej armády. Vzniklo slobodné povstalecké územie, ktoré siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves, Dobšinú; na západe po Žilinu a Bánovce nad Bebravou, zahŕňalo aj časť okresu Zlaté Moravce; na severe a juhu sa krylo s vtedajšou štátnou hranicou. Povstanie zasiahlo vyše 30 okresov s rozlohou asi 20.000 km2 a s približne 1.700,000 obyvateľmi.
Pplk. gšt. Ján Golian bol povýšený do hodnosti plukovníka.
30. august 1944
Po 4.00 hod. príslušníci partizánskej brigády Jánošík, partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku a 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina obsadili pod velením kpt. A. P. Ržeckého Banskú Bystricu.
O 7,45 hod. západoeurópskeho času v československom vysielaní britského rozhlasu bola vysielaná výzva čs. ministra NO gen. S. Ingra, v ktorej vyhlásil, že vojenské jednotky spolu s partizánskymi oddielmi sa stali súčasťou Československej armády. O hodinu neskôr bola vysielaná Výzva čs. vlády, v ktorej aj samotná vláda potvrdila, že bojujúce jednotky vyhlasuje za súčasť čs. brannej moci.
Na prvom legálnom zasadnutí RNV v Banskej Bystrici vydali vyhlášku, v ktorej oznámili, že RNV preberá všetku výkonnú moc v meste. RNV sa konštituovali aj v obciach okresu Banská Bystrica.
Delostrelecký protilietadlový pluk z Dubovej sa presunul v ranných hodinách s plnou výzbrojou do Banskej Bystrice, aby s časťami síl bránil vzdušný priestor Banskej Bystrice a s časťami síl letisko Tri Duby a železničný uzol Zvolen.
Plk.gšt. Ján Golian vydal písomný rozkaz povstaleckým jednotkám, ktorý potvrdzoval predchádzajúci telefonický rozkaz o začatí ozbrojeného boja proti nemeckým okupantom.
O 09.00 hod. zvolal plk.gšt. Ján Golian zhromaždenie dôstojníkov posádky Banská Bystrica, na ktorom oznámil, že Slovensko je od 29. augusta 1944 vo vojnovom stave s Nemeckom, a že armáda je súčasťou Československej armády na oslobodenom území.
O 10.15 hod. plk.gšt. Ján Golian hlásil na čs. MNO v Londýne začatie ozbrojeného vystúpenia a celkovú situáciu na Slovensku. Zároveň žiadal o urýchlenú pomoc.
O 11.00 hod. vysielal Slobodný slovenský vysielač vo svojej prvej relácii "Proklamáciu vojenského revolučného vedenia" adresovanú príslušníkom slovenskej armády. V mene predsedníctva Ústredného národného výboru bola prednesená aj výzva k obyvateľstvu a národným výborom na podporu povstania.
Večer o 18.00 hod. nemecké letectvo podniklo prvý útok na vysielač v Banskej Bystrici.
31. august 1944
Na veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici sa vytvorilo Veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku. Jadrom sa stali dôstojníci z vojenského ústredia na čele s plk. Jánom Golianom. Podľa rozhodnutia MNO v Londýne sa povstalecké jednotky stali súčasťou Československej armády.
Pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici bol zriadený tzv. partizánsky referát. Jeho prednostom bol menovaný pplk. Branislav Manica, ktorý už v čase príprav SNP pôsobil ako styčný dôstojník medzi Vojenským ústredím SNR a partizánmi. Partizánsky referát sa do vytvorenia HŠPO na Slovensku staral o zásobovanie partizánov výstrojom, potravinami, zbraňami a finančnými prostriedkami.
Plk.gšt. Ján Golian vydal nariadenie, podľa ktorého sa vytvorila pevná organizačná štruktúra povstaleckých jednotiek zložená z Veliteľstva 1. ČSA na Slovensku a jemu podliehajúcich dvoch obranných oblastí: VOO-1 v Banskej Bystrici veliteľ plk. Pavol Kuna a VOO-2 v Liptovskom Mikuláši veliteľ plk. Ladislav Bodický, ktorý 6.9.1944 bol vymenený pplk.pech.Jánom Černekom.
Ján Masaryk, čs. minister zahraničia poslal čs. veľvyslancovi do Washingtonu depešu, v ktorej mu oznámil, že vláda vyhlásila bojujúce jednotky slovenského vojska, partizánov i civilné osoby za jednotky regulárnej čs. armády a požiadala "všechny tři velké Spojence" aby ich uznali a vyhlásili za spojenecké vojsko. Vláda USA tak urobila 7.9.1944. Dňa 11.10.1944 priznáva čs. jednotkám právo vojenskej spojeneckej armády vláda Sovietskeho zväzu a v polovici októbra aj vláda Veľkej Británie.
Do Banskej Bystrice prišli funkcionári ilegálnej KSS. Sekretariát ÚV KSS tvorili Gustáv Husák, Rudolf Blažovský, Ondrej Pavlík, Samuel Takáč, Ján Púll, Michal Falťan a ďalší.
Príslušníci 2. čs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov obsadili Staré Hory, Potkanovú, Nižnú a Vyšnú Revúcu.
|
