Slávnosť Všetkých svätých (01.11.)

Zdieľať na Facebooku

V dnešný deň máme slávnosť Všetkých svätých. V tento deň si uctievame nielen tých svätých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor, ale v dnešný deň oslavujeme všetkých tých, ktorí sú už v nebi. Do tejto kategórie napr. môže patriť zosnulý manžel, manželka, otec, matka, deti. Sem patria tí, ktorí žili v zhode s Božím Slovom a v sebe nesú pečať živého Boha, Božie Slovo. Takto nám to naznačuje sv. Ján vo svojom zjavení. Pečať dostáva ten, kto uznáva, že je božím vlastníctvom, ten kto sa bezvýhradne odovzdáva Bohu, ktorý ho stvoril. Zajtra si budeme spomínať na všetkých zosnulých, dnes oslavujeme tých, ktorí už stoja pred Božou tvárou, ktorí prešli veľkým súžením, ale neochabli vo viere a vytrvali vo vernosti. Tento deň môže mať ešte iný význam, ktorý sa naplní až v budúcnosti. Je to slávnosť všetkých svätých, a to znamená, že všetci sme povolaní k tomu, aby sme boli svätí. Boh chce, aby všetci boli svätí.
Keď hovoríme o svätosti, obyčajne si predstavíme niektorého svätého, ktorého svätosť bola výnimočná a evidentná a potvrdená cirkvou. Ale už ťažšie chápeme, že svätosť je niečo, čo sa očakáva od každého kresťana, od hriešneho človeka. Svätosť napriek našej hriešnosti. Svätosť je úlohou každého kresťana pre každý všedný deň. Má sa prejaviť v tých najbežnejších, možno povedať, až banálnych rozhodnutiach a vo všetkom, čo robíme.
Tak ako prikázanie lásky mám žiť stále, tak aj svätosť je niečo stále, bytostné. Láska k Bohu sa prejavuje v poslušnosti jeho príkazom. V každej chvíli sme pokúšaní a preto v každej chvíli môžeme dokázať lásku k Bohu. A to sa deje vtedy, keď dáme prednosť Božiemu Slovu pred vlastnou chytrosťou, pred pokušením a keď žijeme v zhode so Slovom Božím. Lebo v tej chvíli sa stávame príbytkom Ducha Svätého, ktorý je prameňom každého posvätenia. A to je súčasne naplnenie príkazu lásky k Bohu i k blížnemu. Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok predpokladá askézu a seba umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a k radosti vo večnej blaženosti.
Nikto sa svätý nenarodí. Svätosť nie je to isté ako detská nevinnosť. To, že niekto je ešte nevinný neznamená, že je svätý. Svätosť to je uvedomelá spravodlivosť, vyskúšaná v mnohých pokušeniach. Takisto nie je pravda, že sa niekto stal svätým preto, lebo mal pevnú vôľu, alebo zdedil šťastnú povahu. Človek sa nestáva svätým vlastnou silou ani vlastnými zásluhami. Svätosť je predovšetkým a prvotne Božou vlastnosťou, človek ju nemôže vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Darcom svätosti je Boh sám. Svätosť sa počína z moci Ducha Svätého a nie z ľudských síl. Svätosť to je Kristus v nás. Sv. Pavol v jednom zo svojich listov hovorí: „Kristus vo vás, nádej slávy!" Ale človek ho musí chcieť, po ňom túžiť a prosiť. Svätosť nespočíva v dôkladnom realizovaní seba, ale skôr v ochote nechať v sebe miesto pre Zjavenie Božieho Slova. Svätí nechávajú v sebe priestor pre Božiu vládu. Všetkých jednoznačne označuje kniha zjavenia za „služobníkov Živého Boha" a „nositeľov Božej pečate". Sv. Terezky sa raz opýtala jedna sestra: „Ešte musím veľa získať, aby som bola svätá?" Ona jej odpovedala: „Nie získať, ale stratiť!"
Ale svätosť neexistuje oddelene od Ducha Svätého, ktorý nás usvedčuje z hriechov. Je bojom proti hriechu, opak hriechu, ale nevylučuje poznanie osobnej hriešnosti. Svätosť spočíva v poznaní Živého Boha a v snahe napodobniť ho, je to snaha o slobodu od hriechu a prihnutie k Bohu. Do tejto svätosti nerastieme tým, že z vlastnej sily klčujeme zo svojej duše hriechy, ale tým, že sa snažíme mať správny vzťah k Pravému a Živému Bohu. Sv. Ján vo svojom liste, ktorý sme počuli hovorí: „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý." A kniha Zjavenia charakterizuje svätých, ako tých, ktorí si oprali rúcha a zbielili ich v baránkovej krvi." Zakiaľ cítime v sebe slabosť, svätosť spočíva v úsilí o očistenie od hriechu.
Pýtali sa ráz malého chlapca na náboženstve, „kto je to svätec". Pretože pár dni predtým bol na návšteve v kostole, kde videl namaľovaných svätých na farebných sklách, a veľmi sa mu páčilo ako slnko svietilo skrze tieto sklá, odpovedal na otázku nasledovne: „Ja to viem. Svätec je človek, cez ktorého svieti slnko!" Táto jeho definícia veľmi dobre vyjadruje, o čo vo svätosti ide. Musíš byť priechodný pre Božie svetlo, pre Boha.
Na svetovom stretnutí duchovných v roku 1984 sa istá rehoľníčka spýtala Matky Terezy: „Matka Tereza ako sa cítite, keď vás zahŕňajú toľkou úctou a obdivom?" Odpovedala: „Ide mi to jedným uchom dnu a druhým von. Nikdy nedopustím, aby sa mi niečo z toho uchytilo v srdci alebo sa tam dokonca usadilo." „A hovorí sa," pokračovala sestra, „že ste žijúca svätica!" „Ak som svätá, som iba to, čím by mal byť každý kresťan." odpovedala Matka Tereza.
Svätosť je poslušnosť voči Bohu - znamená milovať iného ako Boh miluje mňa. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, dokonca aj vtedy keď mi hrozí z toho ujma. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, hľadanie spôsobu ako pomôcť tým, ktorí majú nedostatok (napr. vytvorenie pracovných príležitosti).
Svätosť nespočíva v teologických špekuláciách ani v extázach, ani v nadšenej horlivosti alebo v neprikázanom odriekaní, ale spočíva v tom, že myslíme ako myslí Boh a chceme, čo chce Boh. Takéto premýšľanie a chcenie skutočne vyžaduje asketické úsilie, vytrvalosť a disciplínu a je výsledkom spoločného úsilia: Božieho a nášho. Matka Tereza nám všetkým na záver odkazuje: „Náš pokrok vo svätosti závisí na Bohu i na nás - na Božej milosti a na našej vôli „byť svätým!"

Zdroj: frantiskani.sk