Sviatok všetkých svätých a Dušičky- 1.november.

Zdieľať na Facebooku

Tento kresťanský sviatok, keď si ľudia spomínajú na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi živými, keď sú hroby na cintorínoch schované pod záplavou predovšetkým chryzantém, keď všade dookola blikajú plamene sviečok a kahancov, sa nie vo všetkých končinách sveta oslavuje v tichosti a pokoji.
Sú krajiny, kde sa oslavuje farebne a veselo. V Mexiku je to "Dia de Muertos", v Peru "Dia de todos los santos, čo v preklade oboch značí « Deň mŕtvych ».

Zvyky, obyčaje a oslavy sú si dosť podobné. Príprava naň začína už niekoľko dní vopred, asi v polovici októbra, ale nemá nič spoločné s Halloweenom v severnej Amerike.
V Mexiku je tento sviatok jedným z najdôležitejších, trvá od 31.10. do 2.11. V r. 2003 sa dostal i na listinu UNESCO (Skvosty nemateriálneho dedičstva ľudstva). Vzťah Mexičanov ku smrti nie je tabuizovaný, ako to poznáme v západných kultúrach. Smrť je prirodzenou časťou kolobehu života.
Podľa pôvodnej staromexickej viery sa zosnulí raz do roka ku koncu žatvy vracajú na Zem, aby sa stretli so svojimi blízkymi, zabavili sa a spoločné ďakovali za úrodu. Keďže sa španielskym misionárom nepodarilo tento zvyk zakázať, zlúčili ho s kresťanským Sviatkom všetkých svätých a Dušičiek.
Začína veselá oslava, bohatá na farby a vyjadrujúca úctu k zosnulým. Ulice sú vyzdobené kvetmi, vo výkladoch obchodov stoja vyzdobene kostry "Calaveras" a lebky, vytvorené z "pappmache", zmesi predovšetkým papiera a lepidla, ďalej zo sadry, cukru alebo čokolády. Všade vejú zástavy s lebkami. Cukrárne na objednávku modelujú čokoládové lebky s menom zosnulého na čele. Ďalšou obľúbenou pochúťkou je Pan de Muerto, tzv chlieb mŕtvych.

Ofrendas sú tradičné oltáre zosnulých, ktoré sú postavené nielen v príbytkoch Mexičanov, ale i na uliciach a sú centrom oslavy. Je na nich naukladané jedlo, nápoje, kvety a osobné predmety zosnulého, ktorý sa má pri oltári posilniť po dlhej ceste zo záhrobia. Vystavené sú i fotky ako spomienka na spoločné časy.

Vo vchodových dverách domov visia lampáše, kvetmi sa vyznačuje cesta od domu ku cintorínu. Používa sa farba oranžová a žltá. Mexičania veria, že práve tieto zosnulí najlepšie rozoznajú.
Farebne sú vyzdobené i cintoríny. Prvú noc sa očakáva príchod zosnulých deti Angelitos, druhú noc prichádzajú duše dospelých. Konečná oslava je priamo na cintorínoch.
Oslavuje sa pitím, jedením, muzikou a tancom. Ľudia prinášajú drobné dary a podáva sa obľúbené jedlo a napoj zosnulého. A o polnoci sa duše vracajú späť do záhrobia.

Spracované podľa wikipedie a časopisu Kitz, Nr 6, okt-nov.2008 a alinka.sk