Sedembolestná Panna Mária z wikibooks.

Zdieľať na Facebooku

Sedembolestná Panna Mária:

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska. Jej národnou svätyňou sa stal šaštínsky chrám, opradený mnohými zázrakmi na Máriin príhovor. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč". Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".

História:

Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na našom území najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov (uznaná pápežom Alexandrom IV. roku 1253), ktorí sa venovali úcte Sedembolestnej Panny Márie. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek a v druhej polovici 16. storočia, sa s jej uctievaním začalo aj v Šaštíne.

Šaštín sa nemôže pochváliť pôvabným údolím ako Marianka, ani prekrásnymi lesmi ako Staré Hory či vrchom, na ktorom leží levočská bazilika. Zato všetky tri pútnické miesta prekoná chrámom, v ktorom je uchovávaná milostivá socha Sedembolestnej.

"Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina", hlása nápis v strede chrámového priečelia. Vyznanie a výzva súčasne. Kto sem príde, celý sa zasväcuje Matke Božej, stáva sa jej obdivovateľom, dôverníkom, synom či dcérou. Cíti, že sa sem musí vracať, aby vždy znova čerpal sily z nevyčerpateľnej studnice Božej milosti.

Architektúra baziliky v Šaštíne:

Prečo je šaštínska bazilika taká krásna? Azda aj preto, že jej projektanti, paulínsky kňaz Matej Vépi a cisársky staviteľ Ján Damiani do nej vložili tvorivé schopnosti podložené hlbokou vierou v Matku Božiu.

Vzorom pre barokovú stavbu bol kostol Gesú v Ríme. Priečelie, pozostávajúce z dvoch častí, je zdobené rímsami, pilastrami, polostĺpmi, krásne formovanými hlavicami, pričom mu dominuje vstupný portál a sochy sv. Pavla, sv. Antona a sv. Hieronyma.

Pozdĺžna, pozoruhodne riešená loď kostola je rozdelená klenbami do piatich častí, pričom nad presbytériom sa týči vysoká polokupola. Steny interiéru bohato pokrývajú fresky, ktorých autorom je Ján Jozef Chamant. Udivujú iluzionistické maľby, ktoré robia priestor vyšším, mohutnejším, ale aj figurálne maľby, zobrazujúce zástupy anjelov s Máriou, Matkou bolesti, s krížom Spasiteľa či s Veronikinou šatkou. Vo viere utvrdzuje text, ktorý akoby bol pokračovaním textu z priečelia. "My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, Tvoje preveliké bôle často v srdci mávame."

Autorom hlavného oltára, dokončeného roku 1764, je František Anton Hillebrandt. Červený mramor a zelená drapéria sú kontrastom, protipólom milostivej sochy vysokej 85 centimetrov a širokej 91 centimetrov. Pozlátené korunky na hlavách Panny Márie a Ježiša, hviezdy okolo hlavy Matky Božej, pozlátené lúče, vychádzajúce spoza Piety a dvaja vznášajúci sa anjeli, dotvárajú toto pôvabné zátišie.

K dokonalému chrámovému interiéru patrí i vyrezávaná kazateľnica s motívom Premenenia Ježiša Krista na hore Tábor, chór s organom z roku 1771, ale predovšetkým šesť bočných oltárov, nad ktorými dominujú obrazy. Päť z nich vytvoril známy barokový maliar Ján Lukáš Kracker. Zobrazujú sv. Pavla, sv. Annu, sv. rodinu, sv. Jána Nepomuckého a sv. anjelov strážnych. Šiesty obraz namaľoval Ernest Hochschertner a zobrazuje sv. Jána Boska.

Na severnej strane, v tesnej blízkosti baziliky, stojí malá trojhranná kaplnka z prelomu 16. a 17. storočia. Skromne sa túli k silnému telu chrámu, akoby chcela byť bližšie k Piete, ktorú dlhé roky ukrývala.

Čo hovorí legenda:

Práve k nej sa viaže legenda, ktorá hovorí o pôvode pútnického miesta i sochy Sedembolestnej.

Imrich Czobor, zástupca uhorského palatína a vlastník šaštínskej pevnosti, bol prchkej povahy. Svojej nábožnej manželke Angelike Bakičovej pripravil nejednu trpkú chvíľu. Aj v ten deň, keď sa viezli kočom záhorskou rovinou, sa pre čosi nepohodli. Imrich, rozpálený hádkou, sa neovládol, vysotil manželku z koča a hnal kone ďalej. So slzami v očiach si Angelika kľakla na zem a vrúcne sa modlila za obrátenie svojho manžela. Odrazu sa jej zdalo, že pred ňou stojí Sedembolestná so súcitom v tvári. Nešťastná žena sa ešte vrúcnejšie modlila a sľúbila, že ak sa jej muž napraví, dá z neďalekého hruškového stromu vyhotoviť sošku Matky Božej a postaviť kaplnku. Na Angelikinu dušu sa zniesol pokoj a v nádeji sa pobrala domov. O chvíľu spozorovala koč, a keď sa priblížil, spoznala manžela. Imrich Czobor vystúpil z koča, pokorne ju poprosil o odpustenie a súhlasil so sľubom, ktorý dala manželka Matke Božej. V ten deň roku 1564 sa tu uskutočnil prvý zázrak - uzdravilo sa ľudské srdce. Socha Sedembolestnej Panny Márie onedlho skutočne stála na mieste, kde sa príhoda odohrala. Veriaci v čoraz väčšom počte nasledovali Imricha a Angeliku, ktorí sem prichádzali s rodinou i so služobníctvom, pribúdalo aj zázračných uzdravení. Vtedy sa splnila druhá časť Angelikinho sľubu - pre sochu dali postaviť trojbokú kaplnku, ktorá sa stala cieľom mnohých procesií.

Šaštínska národná púť:

Dňa 18. októbra 1732 ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy potvrdil listinou verejné uctievanie sochy Sedembolestnej Panny Márie. Týmto dňom sa vlastne začali cirkevné dejiny Piety, ale na jej vyhlásenie za patrónku Slovenska museli naši veriaci čakať ešte takmer dvesto rokov. Stalo sa tak dňa 22. mája 1927, keď dekrét Svätého Otca Pia XI. Celebre apud Slovacham gentem (Slávna u slovenského národa stojí svätyňa) navždy vložil osud Slovenska do rúk Matky Božej.

"Slávna u slovenského národa stojí svätyňa v Šaštíne, na území Apoštolskej administratívy Trnavskej, ku cti Preblahoslavenej Panny Márie Bolestnej. Svätyňu túto už vyše dvesto rokov vyhľadávajú veriaci pre nespočetné milosti, ktorých sa im tu dostáva. S akou láskou a s akou zbožnosťou lipnú Slováci k Bohorodičke, ktorú vzývajú ako Sedembolestnú, vysvitá aj z toho, že všade sa k jej úcte stavali kostoly, že pápež Benedikt XIII. roku 1727 povolil úctu Sedembolestnej Panny Márie... Arcipastieri Slovenska pokorne prosili Sv. Otca, pápeža nášho Pia XI., aby dovolil katolíckym Slovákom v loretánskych litániách pridať zvláštne vzývanie ku cti Matky Sedembolestnej. Svätá Kongregácia obradov schvaľuje úmysel arcipastierov Slovenska a odporúčajúc ho na základe svojich splnomocnení daných Sv. Otcom... vyhovela ich žiadosti."

Keď roku 1964 Svätý Otec Pavol VI. povýšil chrám v Šaštíne na baziliku menšiu (Basilica Minor) a určil mu tak miesto vedľa bazilík v Lurdoch, Fatime alebo Čenstochovej, veriaci boli nadšení.Sedembolestná Panna Mária sa dočkala všeobecnej úcty a šaštínska národná púť, ktorá sa koná každý rok 15. septembra, získala ešte väčší význam.

Pieta Sedembolestnej matky:

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery. Táto slávnosť bola vsunutá do rímskeho kalendára pápežom Piusom VII. (1814). Obraz Sedembolestnej - Mária drží na svojich kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť ľudského utrpenia a duchovnú jednotu. "Fiat mihi secundum verbum tuum - Nech sa mi stane podľa tvojho slova!" Ako matka, Mária prijíma a znáša Kristovo utrpenie, v každom okamihu jej života. Aj Michelangelova pieta, typická pre umenie neskorej gotiky a renesancie, vyjadruje iba moment z tohto utrpenia Panny Márie.

Zbožnosť, ktorá predchádza liturgické slávenie, určila symbolicky sedem bolestí Panny Márie, prislúchajúce k rovnakým príbehom z evanjelia: proroctvo starého Simenona, útek do Egypta, stratenie dvanásťročného Ježiša pri ceste do Svätého mesta, krížová cesta na Golgotu, ukrižovanie, skladanie z kríža, pochovanie.

Titulom "Sedembolestná" uctievame obzvlášť prijatú Máriinu bolesť cez kríž. Pod krížom sa matka ukrižovaného Krista stala matkou mystického tela narodeného z kríža, tzn. sme zrodení ako kresťania zo vzájomnej obetujúcej sa a trpiacej lásky Ježiša a Márie.

Etymológia: Maria = Bohom milovaná, z egyptčiny; pani (hebr.)

Úcta k Sedembolestnej v dátumoch:

4. storočie - začína sa teologicky uvažovať o bolestiach Panny Márie. Píšu o nich sv. Ambróz, sv. Pavlín z Noly, sv. Augustín a sv. Efrém.

6. storočie - zachovala sa nám dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná sv. Gregorovi Naziánskemu, v ktorej sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.

po roku 1000 - vľké rozšírenie úcty Máriních bolestí vplyvom rytierskeho zmýšľania. Množili sa maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol tiež počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Vítaným námetom pre majstrov slova bol "nárek Panny Márie". Medzi týmito básňami vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne Jacopone da Todi.

1423 - prvý doteraz známy záznam z Kolína, kde miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európypod rôznymi menemi a s rozlyčnými dátumami.

1482 - Flámsky farár Ján Coundenberghe šíri úctu k siedmim bolestiam. Súčasne sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI. roku 1495)

1727 - Benedikt XII. situáciu vyriešil, keď tomuto sviatku určil meno- Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum- piatok pred Kvetnou nedeľou.

Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj duhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Sluhov Panny Márie. Povolil ho Inocent III..

1814 - Pius VII. predpísal tento sviatok pre celú katolícku Cirkev.

1913 - Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku na 15. september

1927 - slovenskí veriaci na čele s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla. O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať proba: "Oroduj za nás, Matka Sedembolestná" s odpoveďou: "Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových."

1964 - Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil dekrétom "Quam pulchra" našu svätyňu v Šaštíne za "basilica minor"-menšiu baziliku

1976 - Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska. Prečo Sedembolestná?

Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí- sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem. Tým sa nechce obmedziť utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale sa chce naznačiť plosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa historické momenty. Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:

Sedem bolestí:

1. keď Ježiša zajali a bičovali

2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili

3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti

4. keď Ježiša pribili na kríž

5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži

6. keď Ježiša sňali z kríža

7. keď Ježiša uložili do hrobu

Neskôr sa rozšíril obraz bolestí aj z Kristovho detstva - Svätá Matka trpela:

1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce

2. keď utekela do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka

3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme

4. keď Ježiša zajali a odsúdili

5. keďJežiš zomieral na kríži

6. keď Ježiša zložili z kríža

7. Keď Ježišovo telo kládli do hrobu

Starodávnosť mariánskej úcty u Slovákov možno pripísať aj zásluhám svätých Cyrila a Metoda

V slovenskom ľude je zakorenené ľudové náboženské zanietenie, ktoré sa vytvorilo, udržalo a stále rastie.

Napokon niekoľko slov o spôsobe umeleckého predstavovania Bolestnej Matky:

6. stor. - maľby predstavujúce Jozefa a Nikodéma, ako snímajú Ježišovo telo z kríža. Ani Panna Mária, ani iné ženy zobrazené nie sú.

10. stor. - na obrazoch sa objavujú postavy Panny Márie a Jána pozerajúcich sa na bezvládne telo Krista, položené na bielej plachte.

13. stor. - maľby so zronenou Máriou držiacou na kolenách alebo rukách mŕtve telo svojho Syna.

15. stor. - veľmi cenné súsošie- PIETA, ktorej autorom je svetoznámy Michelangelo. Túto je možné obdivovať vo svetopeterskej bazilike v Ríme.

Obraz chce vyjadriť predovšetkým lásku a záorveň bolesť podopierajúcej Matky mŕtve telo svojho Syna.

Mária v dátumoch cirkevného roka:

1. januára slávime Pannu Máriu ako Bohorodičku (grécky: Theotokos)

8. decembra si pripomíname jej nepoškvrnené počatie, o deväť mesiacov

8. septembra - slávime jej narodenie

12. septembra má meniny

nasledujú ďalšie udalosti z jej života:

25. marca počatie Ježiša

25. decembra jeho narodenie

15. augusta oslavujeme jej nanebovzatie a nakoniec

22. augusta si ju uctievame ako Kráľovnú neba i zeme.

ZDROJ: http://sk.wikibooks.org